Zdieľať
Maďarská aliancia chce vypracovať stratégiu na reformu školskej siete v spolupráci so všetkými aktérmi. Zdôrazňujú, že jedným z hlavných princípov musí byť pozitívna diskriminácia národnostných škôl. Ministerstvo však uviedlo, že ak chcú presadiť pozitívne rozlišovanie, musia ho vypracovať samotní zriaďovatelia.
Maďarská aliancia reagovala na zámer ministerstva školstva racionalizovať sieť stredných škôl. Ministerstvo už skôr avizovalo, že plánuje optimalizovať sieť stredných škôl, pretože niektoré inštitúcie neposkytujú kvalitné vzdelávanie, alebo fungujú s nízkym počtom žiakov. Tento problém sa však výrazne dotýka aj stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským.
Maďarská aliancia preto v stredu zorganizovala v sídle strany v Bratislave pracovné stretnutie. Na diskusii sa zúčastnili zástupcovia Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku (SZMPSZ), odborných organizácií, samosprávnych krajov, ako zriaďovateľov stredných škôl a gymnázií, ako aj riaditelia samotných škôl.
„Na túto výmenu názorov nazeráme ako na začiatok dlhodobého a užšieho odborného partnerstva, ktorého výsledkom bude zriadenie orgánu fungujúceho ako vzdelávacia rada a vypracovanie strategického dokumentu,“ uviedol predseda strany László Gubík na sociálnej sieti.
Gubík: Potrebujeme pozitívnu diskrimináciu
Predseda strany v rozhovore pre náš portál uviedol, že je naliehavo potrebné vypracovať strategický plán na reformu siete maďarských škôl na Slovensku. Na základe demografických údajov, ako sú počty narodení a počty žiakov, by sa mohla vzdelávacia politika plánovať cielene. Gubík zdôraznil, že transformácia musí byť realizovaná v záujme samotnej komunity.
„Kľúčoví aktéri, ako riaditelia škôl, členovia školských rád, rozhodovacie orgány, samosprávy, starostovia, odborné organizácie, ale aj politická scéna – vrátane nás, jedinej maďarskej strany, ktorá zostala na politickej scéne – musia ťahať za jeden povraz,“ vyhlásil.
Dodal, že keďže maďarská komunita momentálne nemá vlastnú samosprávu, štát by mal pri transformácii siete škôl zabezpečiť pozitívnu diskrimináciu maďarských vzdelávacích inštitúcií. Napríklad by mal zohľadniť špecifiká národnostných škôl pri určovaní minimálnych počtov žiakov. „Na týchto princípoch bola zhoda medzi účastníkmi okrúhleho stola.“ dodal.
Gubík sa domnieva, že riešením týchto otázok by bola v podstate národnostná samospráva, ktorá by mohla sama rozhodovať o zakladaní a financovaní svojich škôl. Predseda strany zároveň priznal, že aj oni vnímajú potrebu racionalizácie školskej siete.
„Na rozdiel od minulých desaťročí som nezaznamenal, že by súčasný zámer v tomto smere mal nejaký nacionalistický podtón,“ poznamenal s odkazom na obdobia, keď štát ohrozoval maďarské školy práve na základe takýchto princípov.
Predsedu strany sme sa opýtali, kedy sa v tejto veci obrátia na ministerstvo školstva, ktoré iniciovalo reformu vzdelávacieho systému a stanovilo jej podmienky a samotný rámec. Gubík uviedol, že najprv chcú zorganizovať podobné okrúhle stoly, alebo sériu konzultácií týkajúcich sa základných škôl. „Pretože základných škôl je oveľa viac,“ dodal.
Následne plánujú nadviazať kontakt s Kálmánom Petőczom, generálnym riaditeľom Sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva, a Ábelom Ravaszom, poradcom ministra školstva.
Gubík tiež uviedol, že túto tému má momentálne v gescii Attila Fodor, riaditeľ Pedagogického inštitútu Comenius, a dočasne aj on sám ako predseda strany, pokým nenájdu vhodného odborníka na túto oblasť.
Ravasz: Dvere sú otvorené
Oslovili sme poradcu ministra školstva, Ábela Ravasza, ktorý uviedol, že rezort už krátko po zvolení Gubíka za predsedu strany vyjadril ochotu privítať zástupcov Maďarskej aliancie.
„V otázkach menšinového školstva by sa takýto míting mohol uskutočniť aj na ministerskej úrovni,“ dodal Ravasz, pričom pripomenul, že Tomáš Drucker (Hlas), minister školstva, rokoval už aj s predchádzajúcim vedením strany.
Podľa Ravasza by cieľom takéhoto stretnutia malo byť predovšetkým zmapovanie možností a prehľad praktických riešení.
Poradcu sme sa opýtali aj na to, či je ministerstvo otvorené tomu, aby pri transformácii školskej siete zohľadnilo pozitívnu diskrimináciu národnostných inštitúcií, ako to zdôrazňuje aj Maďarská aliancia.
Ravasz v tejto súvislosti uviedol, že zriaďovatelia – v prípade stredných škôl kraje a v prípade základných škôl samosprávy – majú úplnú autonómiu pri navrhovaní plánov na reformu školskej siete. „Vytváranie siete preto nie je plán ministerstva, ale vychádza z návrhov zriaďovateľov. Z tohto dôvodu ministerstvo nikoho nemôže pozitívne ani negatívne diskriminovať,“ vysvetlil.
Zároveň zdôraznil, že optimalizačné plány pre stredné školy schvaľujú krajské zastupiteľstvá. „Aké princípy pritom použijú a ktoré typy škôl budú diskriminovať pozitívne alebo negatívne, je úplne v kompetencii krajov,“ dodal poradca.
Uviedol tiež, že ministerstvo neurčuje minimálny počet žiakov, pod ktorý by stredná škola nemohla fungovať. „Samozrejme, kraje si musia uvedomiť, že ak prevádzkujú školy s veľmi nízkym počtom žiakov, nie je to pre nich finančne výhodné. Výskumy navyše ukazujú, že malé školy často dosahujú nižšiu úroveň vzdelávania,“ uzavrel.
Ravasz uviedol, že proces transformácie siete základných škôl je ešte len v počiatočnej fáze. Zároveň vylúčil možnosť, že by ministerstvo školstva na základe nejakého kľúča nariadilo zatváranie škôl. „Negatívna diskriminácia zo strany ministerstva v tomto prípade neprichádza do úvahy. Pozitívna diskriminácia národnostných škôl je už teraz zakotvená v systéme,“ dodal, pričom ako príklad uviedol výnimky v počte žiakov.
Ďalej zdôraznil, že v prípade stredných škôl boli krajskí poslanci o plánovanej transformácii informovaní v dostatočnom predstihu. Rovnako už skôr avizovali maďarským odborným organizáciám, že sú otvorení ich návrhom na úpravu školskej siete. „Sme otvorení konzultáciám,“ dodal s tým, že sú ochotní poskytnúť informácie aj zástupcom jednotlivých škôl.
